Palmitoylethanolamid sa dokáže tvoriť takmer v každej bunke ľudského tela. Jeho syntéza je tzv. “on-demand”. Znamená to, že ho bunky produkujú vtedy, keď je potrebný. To býva vtedy, keď hrozí alebo už dochádza k poškodeniu bunky alebo tkaniva. Ako príklad si môžeme spomenúť chrípku, čierny kašeľ, infarkt alebo nervové poškodenie, ktoré vedie k chronickým bolestiam.
V priebehu istých chronických stavov sa však interne syntetizovaný Palmitoylethanolamid rýchlejšie odbúrava prostredníctvom intracelulárnych enzýmov (napr. FAAH*). Napríklad v rakovinových bunkách je v rámci hyperaktivovaného bunkového metabolizmu tento enzým príliš aktívny. Protirakovinový a analgetický Palmitoylethanolamid je tak v bunkách dostupný len v nízkych koncentráciách.(*vysvetlenie pojmov nájdete v slovníku)
Rovnako to platí aj pri iných chronických ochoreniach. V tomto prípade sa bunky snažia o dodatočnú produkciu PEA, ktorá je ale nedostatočná. Pri nízkej produkcii a/alebo prílišnému odbúravaniu má zmysel Palmitoylethanolamid prijímať dodatočne ako potravinu na osobitné medicínske účely.
Metabolizmus Palmitoylethanolamidu v samotnej bunke je do určitej miery jednoduchý. Bunka dokáže syntetizovať Palmitoylethanolamid z tuku podobných komponentov, ktoré sa už nachádzajú v bunkovej membráne (skrz prekurzor NAPE*). (*vysvetlenie pojmov nájdete v slovníku)
Odbúravanie je takisto jednoduché: každá bunka, ktorá dokáže Palmitoylethanolamid syntetizovať, disponuje takisto enzýmom FAAH. Tento enzým opätovne Palmitoylethanolamid rozkladá na jeho základné stavebné kamene, ktoré sa neskôr zabudovávajú do bunkovej membrány.
Pekný príklad recyklácie v ľudskom tele.